Sneh za oknami, teplo v nás - VIANOCE 2016

Autor: Ľubomír Sečkár | 23.12.2016 o 20:52 | Karma článku: 3,64 | Prečítané:  270x

Vianoce sú už predo dverami a ja sa podvedome zamýšľam, o čom vlastne je tento sviatok? Je to čas, keď sa malým i veľkým plnia sny. Je to čas, keď v duši cítim príjemné hrejivé teplo.

Je to čas, keď k sebe máme akosi bližšie, máme sa radi a tešíme sa.

                Dozrievaním človeka sa jeho pohľad na svet, a teda aj na význam Vianoc mení.  Pre nás kresťanov sú Vianoce druhým najväčším sviatkom, hneď po Veľkej noci. Symbolizujú príchod malého Ježiška na náš svet. Narodenie malého dieťaťa je predsa veľkou a radostnou udalosťou v každej rodine a je o to väčšou radosťou, keď prináša spásu a vieru všetkým ľuďom.

                Počas vianočného obdobia sa vo väčšej miere snažíme navštevovať kostoly, deti chcú vidieť jasličky a darčeky nájdené pod stromčekom doma spájajú práve s malým Ježiškom. Ligotavé šťastie v ich očkách vyvoláva nenahraditeľný pocit nehy a lásky v srdci rodičov.

                Ak ide o prepojenie duchovného ale aj materiálneho, je to celkom fajn. Lenže čoraz častejšie vidíme, že Vianoce sú deformované len materiálnou a komerčnou stránkou. Kde sú časy, keď mi stačila nová vetrovka, nejaké to pyžamko, jabĺčko, detská hra.  A lyžiarska výstroj?  Dedila sa, v lepšom prípade po bratovi a sestre, v horšom po bratrancovi, susedových deťoch.  Všetky otázky materiálneho bytia nášho detstva jednoducho prebil sneh, ľad a riadna sánkovačka a guľovačka. Na dvore stál snehuliak. Nepozerali sme na komerčnú značku, neporovnávali sme. Dôležitý bol skrátka sneh. A popri materiálnom dostatku sme oň dnes jednoducho prišli. Áno aj o ten sneh. Meteorológovia nás v posledných rokoch vôbec nešetrili s vianočnými predpoveďami a nám k dokonalej idyle jednoducho chýba. Je to vidieť aj vo vlažných medziľudských vzťahoch, šialenej  honbe za materiálnymi vecami, na ktoré ak nemáme, tak si požičiame, úplne bezhlavo, iracionálne. Len aby Vianoce boli dokonalé.

                Vianoce si však musí prichystať každý sám a vo svojej hlave a až potom v peňaženke. Ak nebudeme mať okolo seba rodinu, dobrých ľudí, zdravie, vôňu domova, potom načo  nám je drahý mobil, počítač, auto, exotická dovolenka....?

Ak sa neviem podeliť o svoje šťastie aj s tými menej šťastnými, je to naozaj to pravé ľudské šťastie? A čo tak zájsť medzi materiálne chudobnejších, priniesť domáci koláčik, porozprávať sa s nimi, prečítať knižku?

Verte mi, že takýto počin vždy zažne iskričku tepla v duši vašej ale hlavne toho druhého človeka. Prešiel som mnohé sociálne zariadenia, komunity a centrá. Vianoce v nich cítiť v dokonalom pokoji, radosti a šťastí. Z toho, čo im cudzí a predsa tak blízki pracovníci nachystajú, porozprávajú, pohladia. Ale to, čo príde neplánovane, je ako ten malý darček pod stromčekom v našom detstve.

                Priatelia, čitatelia, želám Vám pokojné a šťastné Vianoce a možnosť prežitia tepla vo svojej duši. Pretože sneh za oknami zrejme bude.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

SME naživo: Mať na poste Kaliňáka, to je maškaráda a nie hrádza proti extrémizmu

Diskutujú Zuzana Kepplová, Peter Tkačenko a Martin Hanus.

KOMENTÁRE

Najnebezpečnejší text na facebooku napísal jeho zakladateľ

Mark Zuckerberg by bol nebezpečným spasiteľom.

BLOG TRANSPARENCY

Ombudsmanka: Lajčák opakovane porušoval ústavu

V zdôvodnení vysvetľuje, čo ministerstvo nespravilo.


Už ste čítali?